Kaplnka - história vzniku
16. 5. 2009
KAPLNKA – príbeh jej vzniku
V Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave na Kramároch, (ďalej DFNsP) bola 23. apríla uvedená do užívania nemocničná kaplnka, na ktorej som sa ja, ako i celá naša cirkev podieľali. Požehnanie vykonal J. E. Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský. V súčasnosti však na verejnosti sú prezentované iba určité skutočnosti, a preto som sa rozhodla podeliť sa s Vami o svoj pohľad na prípravu a realizáciu tejto kaplnky. Tento môj pohľad, berte ako názor súkromnej osoby a nestotožňujte ho s názorom Evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania na Slovensku (ďalej ECAV).
Začnem trošku hlbšou históriou. V roku 2001 som promóciou ukončila štúdium na EBF UK v Bratislave. V auguste 2001 som nastúpila na štúdium Klinickej pastorálnej starostlivosti (ďalej KPS) v PennState Milton S. Hershey Univerzitnej nemocnici v Pennsylvánií, ktorá má 450 lôžok. Absolvovala som tam 1,5 ročné štúdium v rokoch 2001 - 2003, ktoré obsahovalo 6 unitov. (1 unit je 100 hodín teórie a 400 hodín praxe – vychádza to 8 hodín každý pracovný deň; zvyčajne trvá 3 mesiace.) Na dosiahnutie vzdelania nemocničného duchovného sú potrebné 4 unity – v celkovej dĺžke 12 mesiacov a zvyšných 6 mesiacov – 2 unity som sa dobrovoľne špecializovala na problematiku, ale aj dynamiku celých rodín, ak pacientom bolo dieťa. Tie 4 unity som sa pohybovala na dospelej onkológií zmiešaného oddelenia muži, ženy. Následne som mala na starosti ženské oddelenie, kde ženy mali rôzne zdravotné problémy, ako aj oddelenie predčasne narodených malých detí. Posledný polrok môjho štúdia som bola umiestnená na poschodí detského oddelenie s rôznymi diagnózami detí. Po návrate na Slovensko mojou veľkou túžbou bolo ďalej pokračovať v rozvíjaní svojich zručností s detskými pacientmi a ich rodinami, a preto som požiadala vtedajšie vedenie ECAV na Slovensku, aby som nastúpila do DFNsP na Kramároch. A tak sa aj stalo. V máji 2003 som nastúpila na detské onkologické oddelenie. Moja veľká vďaka patrí Ústrediu Evanjelickej diakonie, ktoré sa nás spolu s mojou kolegyňou ujalo. Boli sme tam organizačne začlenené a neskôr nám tam bolo umožnené, mať aj vlastnú kanceláriu.
Moje začiatky v nemocnici neboli ľahké. Skoro nik - zdravotný personál, rodičia či samotné deti nevedeli čo odo mňa očakávať. Niektorí na mňa kládli iné nároky, brali ma ako napr. vychovávateľku, ošetrovateľku,... keď sa však dozvedeli kto som, očakávali tradičné cirkevné úkony, alebo sa pýtali kto zomiera, že som prišla. Dá sa povedať, že to trvalo dva roky, kým ma začali pomaly prijímať ako nemocničnú duchovnú. Prelomilo sa „pole neorané“ a vytvorila sa vzájomná dôvera medzi mnou a nejedným rodičom, či niektorými zdravotnými pracovníkmi. A to na základe mojej systematickej každo - dennej práce na oddelení. Ba neskôr som už bola volaná aj na ostatné oddelenia v DFNsP.
Vráťme sa však k téme tohto článku: „Ako vlastne vznikla táto kaplnka?“
Od začiatku roku 2006 sa ma nejeden rodič opýtal, prečo v tejto nemocnici nie je kaplnka. Vraj, že by bolo dobré, keby už nemuseli chodiť do vedľajších nemocničných budov, či vzdialenejších kostolov. A tak sa začala spoločná akcia o realizáciu kaplnky. Táto túžba mať miestnosť duchovného charakteru v nemocnici bola silná. Rodičom šlo o to, aby tá miestnosť bola miestom stíšenia a modlenia sa za svoje choré deti, ale aj za tých, ktorí ostali doma bez nich a tiež zápasia s inými prekážkami života. Túto myšlienku privítali nie len rodičia, ale i zamestnanci onkologického oddelenia, ako aj neskôr z iných pracovísk nemocnice. Toto bol prvotný impulz, ktorý ma viedol k tomu, že v apríli 2006 som rozbehla medzi rodičmi onkologického oddelenia petičnú akciu s názvom - Žiadosť o kaplnku. Zozbierala som viac ako 50 podpisov, ktoré ma zaväzovali, ako i povzbudzovali k ďalším krokom. Dňa 25. 5. 2006 bola táto petícia, spolu s mojím listom s názvom: „Návrh pre realizáciu kaplnky pre DFNsP na Kramároch“, zaslaná na riaditeľstvo nemocnice. Koncom júna 2006 bola mi doručená odpoveď z riaditeľstva DFNsP, kde nám poskytlo miestnosť čakárne pred chirurgickým oddelením na prízemí, pre účel zriadenia danej kaplnky.
Následne sa vytvorila pracovná skupina, ktorej náplňou bolo hľadanie sponzorov, technikov a umelcov. Táto skupina vznikala pomerne ľahko. Naklonený zdravotný personál ponúkol svoje osobné nadšenie, ale aj konkrétnu pomoc pre túto vec. Pani doktorka MUDr. Baníková ponúkla, že jej manžel Ing. arch. Tomáš Baník je autorizovaný architekt. A pribudol ďalší člen do pracovnej skupiny, ktorý navrhol a vypracoval bezplatne celý projekt na zriadenie kontemplatívnej miestnosti ekumenického charakteru do 12. októbra 2006. Neskôr pri samotnej realizácií vykonával odborný dozor. Skoro od počiatku tejto myšlienky bol naklonený MUDr. Viliam Žilínek CSc., ktorý nezanedbateľnou mierou pomáhal pri komunikácií s vedením DFNsP. A akosi automaticky bol ochotný stať sa členom tejto skupiny a prisľúbil nielen technický dohľad nad úpravou, a fyzickú prítomnosť pri tých, ktorí prídu a budú technicky upravovať bývalú čakáreň na kaplnku, ale aj pomoc pri získavaní sponzorov a finančných prostriedkov.
Od počiatku som sa snažila nájsť umelca, ktorý by pochopil myšlienku, ako znázorniť nenásilným spôsobom fakt, že Boh sa aj dnes prihovára k ľuďom. Chcela som niečo netradičné a slobodné, no zároveň pravdivé a živé. A tak som hľadala, pýtala sa iných až v jeden deň som sa nakontaktovala s Ing. Františkom Guldanom. Stretli sme sa nezáväzne, bolo to koncom septembra 2006, no a potom som ho predstavila našej pracovnej skupine, ktorá pozostávala už z vyššie spomenutých mien. Za seba môžem povedať, že Ing. Guldan je človekom, ktorý vníma podstatu kresťanstva, nielen vonkajšiu formu. Zo začiatku sa pracovná skupina stretávala 2x do mesiaca, ale niekedy aj častejšie, aby sme skonkretizovali podobu tejto kaplnky. A keďže na všetko je potrebné mať financie, tak aj tie sme sa snažili získať, ako kto mohol.
Okrem samotnej koordinácie stretávania sa pracovnej skupiny ma Boh prekvapil tým, že sponzor, s prispením ktorého som už dovtedy zrealizovala niekoľko menších projektov na Detskej onkologickej klinike, bol očarený myšlienkou tohto nového projektu. Po vzhliadnutí celej dokumentácie, či projektu od architekta, alebo od skíc od umelca, bol ochotný sčasti finančne podporiť toto dielo. Aby som bola konkrétna, na začiatku pri prvotnom rozpočte jeho sponzorský dar mal predstavovať viac ako 75 % z celkového projektu. Okrem toho dal návrhy, aby v interiéri tejto kaplnky bol hlavný obraz Vzkrieseného Krista, ako aj Jeho divy a zázraky. Jednoducho povedané, všetci, ktorí patrili do pracovnej skupiny, prijali myšlienku a potrebu rodičov, ako aj nemocnice za svoju. A tak nás poháňala táto spoločná túžba k tomu to dielu.
Z potrieb pracovnej skupiny vzišla otázka: „Ktorá z cirkví po dokončení kaplnky, prevezme nad ňou správcovstvo?“ Touto úlohou som bola poverená. V auguste 2006 som písomne oslovila brata generálneho biskupa ECAV, prof. ThDr. Júliusa Fila o správcovstvo kaplnky v DFNsP na Kramároch, ktorý obratom odpovedal, že: „ECAV na Slovensku preberá zodpovednosť za správu kaplnky...“ Následne na to, bola o tomto fakte pracovná skupina oboznámená.
V marci 2007 – som dostala od 1. aprila nové menovanie do CZ Slavošovce (okres Rožňava) ako námestná farárka. Udialo sa tak na moju vlastnú žiadosť, kde som uviedla potrebu sa na krátke obdobie z práce nemocničnej duchovnej stiahnuť, ako prevencia pred tzv. vyhorením; no na druhej strane chcela som byť preložená až po dokončení rozbehnutého projektu kaplnky, ktorý mal byť pôvodne ukončený koncom mesiaca marec. Po mojom odchode z nemocnice sa s realizáciou potrebných prác vyše roka nepokračovalo. Vznikla obava, že finančné prostriedky, ktoré sme od sponzorov mali prisľúbené, nepokryjú všetky náklady s úpravou spojené.
V apríli 2008 sa pracovná skupina rozhodla, že s projektom sa bude pokračovať s tými finančnými prostriedkami, ktoré má. Potom som sa niekoľko krát v rámci svojej dovolenky a na vlastné finančné náklady (cestovné, stravné, ubytovanie) stretla jednotlivo s členmi pracovnej skupiny, či s celou skupinou naraz. Po päť mesačnej prípravnej fáze, sa konečne rozbehla samotná rekonštrukcia.
V decembri 2008 – boli vložené špeciálne vchodové dvere spolu s osvetlením a úpravou interiéru. Február 2009 – ukončenie interiérovej výzdoby Ing. Guldanom. Potrebné bolo dokončiť už iba niektoré drobné detaily. Marec 2009 – jeden člen z pracovnej skupiny MUDr. Viliam Žilínek, CSc. bez predchádzajúcej konzultácie so mnou, oslovil cez riaditeľa DFNsP, biskupa RKC Zvolenského ohľadom správcovstva kaplnky, ako i jej požehnania. Hneď ako som sa to dozvedela, som o tom písomne informovala gen. biskupa Mgr. Miloša Klátika, PhD., pretože správcovstvo prisľúbila ešte v auguste 2006 naša cirkev.
Ako som na začiatku písala, túto kaplnku požehnal jedine J. E. Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský a táto kaplnka patrí do RKC farnosti - Ježišovho srdca na Kramároch v Bratislave. Je mi ľúto, že na otvorení tejto kaplnky nebol prítomný nikto z vedenia ECAV.
I napriek tomu, som potešená, že tento na začiatku skoro nereálny sen sa premenil na skutočnosť.
Ďakujem Pánu Bohu za to, že som mohla byť pri tom, a že On sa priznal k svojmu dielu, i keď realizácia trvala oveľa dlhšie ako sme predpokladali.
Ďakujem všetkým vyššie menovaným členom z pracovnej skupiny, za všetko ich úsilie a námahu, ale aj zapálenosť pre kaplnku, ako aj všetkým nemenovaným, ktorí nás akokoľvek podporovali.
Dúfam, že i keď otvorenie kontemplatívnej miestnosti bolo v „réžií“ RKC, ďalšie fungovanie bude ekumenické, tak ako sa to pôvodne plánovalo.
Nech sám Pán Boh žehná každého, kto do nej vstúpi.
A na záver Vám ďakujem, že som Vám mohla priblížiť v skratke môj pohľad na realizáciu kaplnky.
Mgr. Lýdia Naďová
nemocničná duchovná
v súčasnosti námestná farárka v CZ Slavošovce
Náhľad fotografií zo zložky Kaplnka foto z jej vzniku
odpoved
(Maja, 16. 5. 2009 20:54)