SME z 29.05.2009
31. 5. 2009
Tento text najdete na adrese:
http://komentare.sme.sk/c/4864541/jemne-veci-kvitnu.html
Dnes píše Fero Guldan
Jemné veci kvitnú
Keď počúvame o čoraz rozpínavejšom rabovaní a nafukovaní sa volených zástupcov, skúšajúcich, čo pravidlá slušnosti udržia, po kladných signáloch z juhu to neznamená, že to je jediné, čo sa tu deje.
Drobné veci naďalej kvitnú lebo rastú organicky, nie ako drahé humbugy dovezené bez súvisu, ako zrkadielka a sekerky Indiánom. Originálne prejavy v umení prerastajú životaschopne cez ľady nepriazne, na svetlo božie. Rodinné a priateľské zoskupenia pestujú zdravé vzťahy a nachádzajú aj morálno-etické istoty dlho vrstvené našimi predkami. Pribúdajú adopcie detí i slušné zariadenia pre starkých, čo ich už potrebujú, ako to nové, rozbiehajúce sa v Studienke.
Výtvarníčka Tereza Baroková vystavuje v svätojurskom múzeu poetické obrázky, ktoré sa netaja sklonom k hľadaniu dobra (s keramikom Petrom Kršákom). S manželom majú inteligentnú čajovňu s láskavou obsluhou, čo sa dá u nás povedať asi o všetkých čajovniach, sotva však o všetkých šenkoch. Neochota, zanedbaná hygiena, celodenné nadávanie na šéfa, kyslé tváre, to tu nie je.
Je tu iný zvuk: zurčanie potoka pred oknami a záhradkou so sedením. Podstatnú úlohu hrajú deti, príroda, hudba. Barokovci s priateľmi a kopou detí nakrútili CD a folklóru vštepili vlastné aranžmány svojskej nekričiacej harmónie. Tieto dni trávili na rómskych slávnostiach Svätej Sáry vo Francúzsku, kde takých hrôz spojených s Rómami ako u nás nemajú.
V Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch na prízemí otvorili kaplnku Matky ustavičnej pomoci, ktorá sa po požehnaní arcibiskupom Zvolenským stala stabilným miestom na modlitbu, rozjímanie, na spočinutie najmä rodičov v ťažkých chvíľach. Kaplnka je opakom provizórií pre slúženie svätej omše bežných po iných nemocniciach. Vďaka patrí evanjelickej farárke Lýdii Naďovej a viacročnému koordinátorovi Vilovi Žilinekovi, lekárovi detskej onkológie a ďalším.
Arcibiskup sa zamýšľal nad utrpením nevinných. Jób si uvedomil, že nemožno zhodiť vinu za utrpenie nevinných na Boha. „Ďalší veľký krok urobil prorok Izaiáš, keď napísal o nevinnom človeku zavrhnutom spoločnosťou, ktorý však postupne začína chápať, že jeho nevinné utrpenie v konečnom dôsledku očisťuje spoločnosť, lebo on sám nepridáva k hriechom."
Toto rád adresujem Milanovi Andrášikovi, ktorý nevinne sedí v base, podmienku mu na viacero pokusov neudelili. Nech vytrvá v tomto bolestnom postavení, hoci zjavne tak ako ostatní Nitrania na mieste tragicky známej vraždy spred 30 rokov nebol. Nikto z ľudí Božie plány nepozná, nevieme, kde Andrášikovo utrpenie práve pomáha. Azda iba básnik Ľubo Feldek tuší, keď v novej dvanástke epitafov o svätojurskom víne ako lieku píše: „Nudia Ťa, Bože, moje ľudské obavy?/ Ani mňa baviť sa o nich nebaví./ Porozprávam Ti radšej svoje plány!/ (Toto Ťa vraj vždy najviac pobaví.)"
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.